1 K ua hoha toku wairua ki toku ora; ka tukua e ahau taku tangi kia rere ana; ka korero ahau i te kikiwatanga o toku ngakau.
Життя моє стало бридке для моєї душі... Нехай нарікання своє я на себе пущу, нехай говорю я в гіркоті своєї душі!
2 K a mea ahau ki te Atua, Kaua ahau e whakahengia; whakakitea ki ahau te take i totohe ai koe ki ahau.
Скажу Богові я: Не осуджуй мене! Повідом же мене, чого став Ти зо мною на прю?
3 H e mea pai ranei ki a koe kia tukino koe, kia whakahawea ki te mahi a ou ringa, a kia whiti tou marama ki te whakaaro o te hunga kino?
Чи це добре Тобі, що Ти гнобиш мене, що погорджуєш творивом рук Своїх, а раду безбожних освітлюєш?
4 H e kanohi kikokiko ranei ou? he penei ranei tau titiro me ta te tangata titiro?
Хіба маєш Ти очі тілесні? Чи Ти бачиш так само, як бачить людина людину?
5 H e rite ranei ou ra ki o te tangata ra? He rite ranei ou tau ki o te tangata ra?
Хіба Твої дні як дні людські, чи літа Твої як дні мужа,
6 I uiuia ai e koe toku kino, i rapua ai e koe toku hara?
що шукаєш провини моєї й вивідуєш гріх мій,
7 A hakoa e mohio ana ano koe ehara ahau i te mea he, kahore ano tetahi hei whakaora i roto i tou ringa?
хоч відаєш Ти, що я не беззаконник, та нема, хто б мене врятував від Твоєї руки?
8 N a ou ringa ahau i mahi, i hanga, he mea hono marie i tetahi taha, i tetahi taha; otiia e whakangaromia ana ahau e koe.
Твої руки створили мене і вчинили мене, потім Ти обернувся і губиш мене...
9 K ia mahara ra, nau ahau i hanga, ano he paru; tera ranei koe e whakahoki ano i ahau ki te puehu?
Пам'ятай, що мов глину мене обробив Ти, і в порох мене обертаєш.
10 H e teka ianei he mea riringi ahau nau ano he waiu, meinga ana ahau e koe kia tetepe ano he tiihi?
Чи не ллєш мене, мов молоко, і не згустив Ти мене, мов на сир?
11 N au ahau i whakakakahu ki te kiri, ki te kikokiko, a nau ano ahau i hohou ki te wheua, ki te uaua.
Ти шкірою й тілом мене зодягаєш, і сплів Ти мене із костей та із жил.
12 W hakawhiwhi ana ahau e koe ki te ora, ki te atawhai, a he tirotirohanga mai nau i mau ai toku wairua.
Життя й милість подав Ти мені, а опіка Твоя стерегла мого духа.
13 H eoi huna ana ano enei mea e koe i roto i tou ngakau: e mohio ana hoki ahau kei a koe ano tenei.
А оце заховав Ти у серці Своєму, я знаю, що є воно в Тебе:
14 K i te hara ahau, ka matauria e koe; e kore ano koe e whakakahore ki toku he.
якщо я грішу, Ти мене стережеш, та з провини моєї мене не очищуєш...
15 K i te he ahau, aue toku mate: ki te tika ahau, e kore tonu e ara toku mahunga; he ki hoki noku i te whakama me te titiro iho ki toku mate.
Якщо я провинюся, то горе мені! А якщо я невинний, не смію підняти свою голову, ситий стидом та напоєний горем своїм!...
16 A ki te whakarewa ake toku mahunga i a ia, ka whaia ahau e koe ano he raiona; a ka whakakite ano koe i a koe, i tou miharo, ki ahau.
А коли піднесеться вона, то Ти ловиш мене, як той лев, і знову предивно зо мною поводишся:
17 E whakahoutia ana e koe au kaiwhakaatu i oku he, e whakanuia ana hoki e koe tou riri ki ahau; ko nga putanga ketanga ko te whawhai hei pehi i ahau.
поновлюєш свідків Своїх проти мене, помножуєш гнів Свій на мене, військо за військом на мене Ти шлеш...
18 H e aha ra ahau i whakaputaina mai ai e koe i roto i te kopu? te hemo noa atu ai ahau, a kihai tetahi kanohi i kite i ahau.
І нащо з утроби Ти вивів мене? Я був би помер, і жоднісіньке око мене не побачило б,
19 P enei kua rite ahau, ano kua kahore noa iho; kua mauria atu ahau i te kopu ki te urupa.
як нібито не існував був би я, перейшов би з утроби до гробу...
20 H e teka ranei he torutoru oku ra? Kati ra, waiho ake koa ahau, kia ahua makoha ana i tenei wa iti,
Отож, дні мої нечисленні, перестань же, й від мене вступись, і нехай не турбуюся я бодай трохи,
21 K eiwha haere, ahau ki te wahi e kore nei ahau e hoki mai, ki te whenua o te pouri, o te atarangi o te mata;
поки я не піду й не вернуся! до краю темноти та смертної тіні,
22 K i te whenua o te pouri kerekere, o te tino o te pouri; he whenua no te atarangi o te mate, kahore nei o reira tikanga, a ko tona marama, koia ano te pouri.
до темного краю, як морок, до тьмяного краю, в якому порядків нема, і де світло, як темрява...