1 و َذَهَبَ يَسُوعُ مُجَدَّداً إلَى المَجمَعِ، وَكانَ هُناكَ رَجُلٌ يَدُهُ مَشلُولَةٌ.
A ka tomo atu ano ia ki te whare karakia; na i reira tetahi tangata kua memenge tona ringa.
2 و َكانَ بَعضُ النّاسِ يُراقِبُونَهُ عَنْ قُرْبٍ، لِيَرَوا إنْ كانَ سَيَشفِيهِ، لِيَجِدُوا سَبَباً لاتِّهامِهِ.
A ka whakamau ta ratou titiro ki a ia, me kore ia e whakaora i a ia i te hapati; he mea kia whakapa ai ratou i tetahi he ki a ia.
3 ف َقالَ لِلرَّجُلِ ذِي اليَدِ المَشلُولَةِ: «انهَضْ وَتَعالَ!»
Na ka mea ia ki te tangata i te ringa memenge, Whakatika ki waenganui.
4 ث ُمَّ قالَ لَهُمْ: «هَلْ يَجُوزُ فِعلُ الخَيرِ أمِ الأذَى يَومَ السَّبتِ؟ أيَجُوزُ إنقاذُ حَياةِ إنسانٍ أمْ قَتلُهُ؟» فَسَكَتُوا.
Na ka mea ia ki a ratou, He mea tika ranei te mahi pai i te hapati, te mahi kino ranei? te whakaora ranei, te whakamate ranei? Heoi kahore ratou i kiki.
5 ف َنَظَرَ يَسُوعُ مِنْ حَولِهِ إلَيْهِمْ بَغَضَبٍ، وَحَزِنَ لِقَساوَةِ قُلُوبِهِمْ. ثُمَّ قالَ لِلرَّجُلِ: «ابسُطْ يَدَكَ،» فَبَسَطَها، فَعادَتْ سَلِيمَةً.
Na ka tirotiro riri ia ki a ratou, he pouri hoki mo te pakeke o o ratou ngakau, ka mea ki taua tangata, Totoro tou ringa. A, ko te toronga o tona ringa, kua ora.
6 ف َخَرَجَ الفِرِّيسِيُّونَ وَابْتَدَأُوا يَتَآمَرُونَ مَعَ أتباعِ هِيرُودُسَ لِيَعرِفُوا كَيفَ يَقْتُلونَ يَسُوعَ. كَثِيرُونَ يَتبَعُونَ يَسُوع
Na ka haere atu nga Parihi, ka runanga tahi me nga Heroriana mona, ki te pehea e whakangaromia ai ia.
7 و َتَوَجَّهَ يَسُوعُ مَعَ تَلامِيذِهِ إلَى بُحَيرَةِ الجَلِيلِ، وَتَبِعَهُمْ جَمْعٌ كَبِيرٌ مِنَ الجَلِيلِ وَمِنَ اليَهُودِيَّةِ أيضاً.
Na ka maunu atu a Ihu ratou ko ana akonga ki te moana; he nui hoki te tangata i aru i a ia i Kariri, i Huria,
8 و َمِنَ القُدسِ وَأدُومِيَّةَ وَشَرْقِ نَهْرِ الأُردُنِّ، وَالمَناطِقِ المُحيطَةِ بِصُورٍ وَصَيداءَ، فَكانُوا جَمْعاً كَبيراً. وَقَدْ جاءُوا جَمِيعاً إلَيهِ بِسَبَبِ ما سَمِعُوهُ عَنْ أعمالِهِ.
I Hiruharama, i Irumia, i tawahi hoki o Horano; me te hunga hoki e tata ana ki Taira, ki Hairona, nui atu te huihui; i to ratou rongonga i nga mea i mea ai ia, haere ana ki a ia.
9 ف َطَلَبَ يَسُوعُ مِنْ تَلامِيذِهِ أنْ يُجَهِّزُوا لَهُ قارِباً حَتَّى لا تَزْحَمَهُ الجُمُوعُ.
Na ka mea ia ki ana akonga kia noho tata mai tetahi kaipuke iti ki a ia, i te mano hoki, kei tutetutea ia e ratou.
10 إ ذْ كانَ يَسُوعُ قَدْ شَفَى كَثِيرِينَ، فَكانَ كُلُّ مَنْ يُعانِي مِنْ مَرَضٍ يُحاوِلُ أنْ يَصِلَ إلَيهِ لِيَلْمَسَهُ.
He tokomaha hoki i whakaorangia e ia; no ka popo mai ki a ia te hunga katoa e mate ana, kia pa ai ki a ia.
11 و َكانَتِ الأرواحُ النَّجِسَةُ تَرتَمِي أمامَهُ وَتَصْرُخُ: «أنتَ هُوَ ابْنُ اللهِ!»
Me nga wairua poke hoki, i to ratou kitenga i a ia, takoto ana ki tona aroaro, ka karanga, ka mea, Ko te Tama koe a te Atua.
12 ف َيُحَذِّرَهُا بِشِدَّةٍ مِنْ أنْ تَكْشِفَ مَنْ هُوَ. اختِيارُ الاثنَي عَشَر
A he maha ana kupu ki a ratou kia kaua ia e whakaaturia e ratou.
13 ث ُمَّ صَعِدَ يَسُوعُ إلَى الجَبَلِ، وَدَعا إلَيهِ الَّذِينَ أرادَهُمْ، فَذَهَبوا مَعَهُ.
Na ka kake ia ki te maunga, karangatia ana ki a ia ana i pai ai: a ka tae ratou ki a ia.
14 و َاختارَ يَسُوعُ اثنَي عَشَرَ رَجُلاً وَسَمّاهُمْ رُسُلاً، لِيَكُونُوا مَعَهُ، وَلِكَيْ يُرسِلَهُمْ إلَى أماكِنَ مُختَلِفَةٍ،
A kotahi tekau ma rua ana i whakarite ai hei hoa mona, hei tononga hoki mana ki te kauwhau,
15 و َيُعطِيَهُمْ سُلْطاناً لِيَطرُدُوا الأرواحَ الشِّرِّيرَةَ.
Kia whai mana hoki e ora ai nga mate, e peia ai nga rewera:
16 و َهُمْ: سِمْعانُ، الَّذِي سَمّاهُ بُطرُسَ،
A huaina iho e ia a Haimona ko Pita;
17 ي َعقُوبُ بْنُ زَبَدِيْ وَأخَوهُ يُوحَنّا، وَقَدْ سَمّاهُما يَسُوعُ «بُوانَرْجِسَ» – أي «ابْنا الرَّعدِ،»
Ko Hemi, tama a Heperi, raua ko Hoani, teina o Hemi; a huaina iho raua ko Poaneki, ara ko nga Tama a te whatitiri;
18 أ ندراوُسُ، فِيلُّبُّسُ، بَرثُولَماوُسُ، مَتَّىْ، تُوما، يَعقُوبُ بْنُ حَلْفَىْ، سِمْعانُ القانُونِيُّ،
Ko Anaru, ko Piripi, ko Patoromu, ko Matiu, ko Tamati, ko Hemi, tama a Arapiu, ko Tariu, ko Haimona Kanaani,
19 و َيَهُوذا الإسْخَريُوطِيُّ الَّذِي خانَهُ. قُوَّةُ يَسُوعَ مِنَ الله وَرَجِعَ يَسُوعُ إلَى البَيتِ.
Ko Hura Ikariote hoki, nana nei ia i tuku. Na ka tae ia ki te whare;
20 و َاجتَمَعَ النّاسُ ثانِيَةً حَولَه وَحَولَ تَلامِيذِهِ حَتَّى إنَّهُمْ لَمْ يَجِدُوا وَقتاً لِيَأكُلُوا.
Na ka huihui ano te mano, no kihai rawa ratou i ahei te kai taro.
21 و َلَمّا سَمِعَتْ عائِلَةُ يَسُوعَ عَنْ مَجيئِهِ، جاءُوا لِيَأخُذُوهُ مَعَهُمْ، لِأنَّ النّاسَ كانُوا يَقُولُونَ إنَّهُ مَجنُونٌ!
A, no ka rongo ona hoa, ka haere ki te pupuri i a ia: i mea hoki, He porewarewa ia.
22 أ مّا مُعَلِّمُوا الشَّرِيعَةِ الَّذِينَ جاءُوا مِنَ القُدسِ فَكانُوا يَقُولُونَ: «إنَّ فِيهِ بَعلَزَبُولَ، وَهَوَ يُخرِجُ الأرواحَ الشِّرِّيرَةَ بِقُوَّةِ رَئِيسِ الأرواحِ الشِّرِّيرَةِ.»
Na ka mea nga karaipi i haere mai ra i Hiruharama, Kei a ia a Perehepura, a na te rangatira o nga rewera tana peinga rewera.
23 ف َدَعاهُمْ يَسُوعُ وَأخَذَ يُكَلِّمُهُمْ بِأمثالِ فَقالَ: «كَيفَ يُمكِنُ لِلشَّيطانِ أنْ يَطرُدَ رُوحاً شِرِّيراً؟
Na ka karangatia ratou e ia, a ka korero whakarite ki a ratou, Me pehea a Hatana ka pei ai i a Hatana?
24 ل ِأنَّهُ إذا انقَسَمَتْ مَملَكَةُ وَتَحارَبَ أهلُها، فَلَنْ تَدُومَ.
Ki te tahuri iho hoki tetahi rangatiratanga ki a ia ano, e kore taua rangatiratanga e tu.
25 و َإذا انقَسَمَ بَيتٌ عَلَى نَفسِهِ فَلَنْ يَدُومَ.
Ki te tahuri iho hoki tetahi whare ki a ia ano, e kore taua whare e tu.
26 و َهَكَذا إذا حارَبَ الشَّيطانُ نَفسَهُ وَانقَسَمَ، فَلَنْ يَصْمُدَ أبَداً، بَلْ يَنتَهيْ أمرُهُ.
Ki te whakatika a Hatana, a ka tahuri iho ki a ia ano, e kore ia e tu, engari he mutunga tona.
27 « لا يُمكِنُ لأَحَدٍ أنْ يَدخُلَ بَيتَ رَجُلٍ قَوِيٍّ وَيَنهَبَ أملاكَهُ، إلّا إذا رَبَطَ الرَّجُلَ القَوِيَّ أوَّلاً. حِينَئِذٍ يُصبِحُ قادِراً عَلَى نَهبِ بَيتِهِ.
E kore te tangata e ahei te haere ki roto ki te whare o te tangata kaha, pahua ai i ona taonga, ki te kahore e matua herea te tangata kaha: ko reira pahua ai i tona whare.
28 « أقُولُ لَكُمُ الحَقَّ، جَمِيعُ الخَطايا تُغفَرُ لِلنّاسِ، وَحَتَّى الإهاناتِ الَّتِي يَقُولُونَها،
He pono taku e mea nei ki a koutou, Ko nga hara katoa o nga tama a nga tangata e murua, me nga kohukohu e kohukohu ai ratou:
29 أ مّا مَنْ يُهِينُ الرُّوحَ القُدُسَ، فَلَنْ يُغفَرَ لَهُ أبَداً، بَلْ سَيَكُونُ مُذنِباً إلَى الأبَدِ.»
Tena ko te tangata e kohukohua ai te Wairua Tapu, e kore e murua tona hara a ake ake, engari ka tau te he ki a ia a ake ake:
30 ق الَ هَذا لِأنَّ بَعضَهُمْ كانَ يَقُولُ إنَّ فِيهِ رُوحاً نَجِساً. أتباعُ يَسُوعَ هُمْ عائِلَتُهُ الحَقِيقِيَّة
Mo ratou i ki, He wairua poke tona.
31 و َجاءَتْ أُمُّهُ وَإخوَتُهُ، فَأرسَلُوا مَنْ يَستَدْعِيَهُ، بَينَما وَقَفُوا هُمْ خارِجاً.
A, ko te taenga mai o ona teina ratou ko tona whaea, ka tu i waho, ka tono tangata mai ki a ia, ki te karanga i a ia.
32 و َكانَ النّاسُ يَجلِسُونَ حَولَهُ، فَقالُوا لَهُ: «ها أُمُّكَ وَإخوَتُكَ فِي الخارِجِ وَيُرِيدُونَ رُؤْيَتَكَ.»
E noho ana hoki te mano i tetahi taha ona, i tetahi taha, a ka mea ratou ki a ia, Na, tou whaea me ou teina kei waho, e rapu ana i a koe.
33 ف َأجابَهُمْ: «مَنْ هُمْ أُمِّي وَإخوَتِي؟
Na ka whakahoki ia ki a ratou, ka mea, Ko wai toku whaea, ko wai hoki oku teina?
34 ث ُمَّ نَظَرَ إلَى الجالِسِينَ حَولَهُ، وَقالَ: «هَؤُلاءِ هُمْ أُمِّي وَإخْوَتِي!
Na ka tirotiro ia ki te hunga e noho ana i tetahi taha ona, i tetahi taha, ka mea, Na, toku whaea, oku teina!
35 ل ِأنَّ كُلَّ مَنْ يَعْمَلُ إرادَةَ اللهِ هُوَ أخِي وَأُخْتِي وَأُمِّي.»
Ki te meatia hoki e tetahi ta te Atua i pai ai, hei teina ia ki ahau, hei tuahine, hei whaea.