ﺍﻟﻤﻠﻮﻙ ﺍﻟﺜﺎﻧﻲ 3 ~ 2 Kings 3

picture

1 و َصارَ يَهُورامُ بْنُ أخآبَ مَلِكاً عَلَى إسْرائِيلَ فِي السّامِرَةِ. كانَ ذَلِكَ فِي السَّنَةِ الثّامِنَةَ عَشْرَةَ مِنْ حُكْمِ يَهُوشافاطَ لِيَهُوذا. وَحَكَمَ اثْنَتَي عَشْرَةَ سَنَةً.

Na i timata a Iehorama tama a Ahapa hei kingi mo Iharaira i Hamaria i te tekau ma waru o nga tau o Iehohapata kingi o Hura, a kotahi tekau ma rua nga tau i kingi ai ia.

2 و َفَعَلَ الشَّرَّ أمامَ اللهِ. لَكِنَّهُ لَمْ يَكُنْ عَلَى الدَّرَجَة نَفْسِها مِنَ الشَّرِّ مِثلَ أبِيهِ وَأُمِّهِ. فَقَدْ أزالَ التِّمثالَ الَّذِي نَصَبَهُ أبُوهُ لِعِبادَةِ البَعلِ.

A i mahi kino ia i te aroaro o Ihowa; otiia kihai i rite ki ta tona papa, ki ta tona whaea: i whakakahoretia hoki e ia te pou o Paara i hanga e tona papa.

3 غ َيرَ أنَّهُ وَاصَلَ ارْتِكابَ نَفْسِ خَطايا يَرُبْعامَ بْنِ ناباطَ الَّذِي جَعَلَ بَنِي إسْرائِيلَ يُخطِئُونَ. اسْتَمَرَّ بَذَلِكَ وَلَمْ يَتَوَقَّفْ. انفِصالُ مُوآبَ عَنْ إسْرائِيل

Heoi i piri ia ki nga hara o Ieropoama tama a Nepata i hara ai a Iharaira: kihai era i whakarerea e ia.

4 ك انَ مِيشَعُ مَلِكُ مُوآبَ يَملِكُ مَواشِيَ كَثِيرَةً. وَكانَ يُعْطِي مِئَةَ ألفِ حَمَلٍ، وَمِئَةَ ألفِ كَبْشٍ وَصُوفاً كَضَريبَةٍ سَنَويَّةً لِمَلِكِ إسْرائِيلَ.

Na he kaitiaki hipi a Meha kingi o Moapa: a, ko tana takoha ki te kingi o Iharaira, ko nga huruhuru o nga reme kotahi rau mano, o nga hipi toa kotahi rau mano.

5 ل َكِنْ عِنْدَما ماتَ أخآبُ، تَمَرَّدَ عَلَى مَلِكِ إسْرائِيلَ.

I te matenga ia o Ahapa, ka whakakeke te kingi o Moapa ki te kingi o Iharaira.

6 ف َخَرَجَ المَلِكُ يَهُورامُ، وَحَشَدَ كُلَّ جُنُودِ إسْرائِيلَ.

Na haere atu ana a Kingi Iehorama i taua wa i Hamaria, a taua ana e ia a Iharaira katoa.

7 و َأرسَلَ يَهُورامُ رُسُلاً إلَى يَهُوشافاطَ، مَلِكِ يَهُوذا، فَقالَ فِي رِسالَتِه: «تَمَرَّدَ عَلَيَّ مَلِكُ مُوآبَ، فَهَلْ تَذهَبُ مَعِي لِمُقاتَلَةِ المُوآبِيِّينَ؟» فَقالَ يَهُوشافاطُ: «سَأُشارِكُكَ فِي المَعْرَكَةِ كَأنَّها مَعْرَكَتِي، وَسَيَكُونُ جَيشِي وَخُيُولِي كَأنَّهُمْ جَيشُكَ وَخُيُولُكَ أنْتَ.» المُلُوكُ الثَّلاثَةُ يَطلُبُونَ نَصِيحَةَ ألِيشَع

Na haere ana ia, a unga tangata ana ki a Iehohapata kingi o Hura hei ki atu, Kua whakakeke te kingi o Moapa ki ahau: tera ranei koe e haere i ahau ki te whawhai ki a Moapa? Na ka mea tera, Ka haere ahau; he rite tonu ahau ki a koe, toku iwi ki to u iwi, aku hoiho ki au hoiho.

8 ف َسَألَ يَهُوشافاطُ يَهُورامَ: «مِنْ أيِّ طَرِيقٍ نَذْهَبَ؟» فَأجابَ يَهُورامُ: «نَذْهَبَ عَبْرَ بَرِّيَّةِ أدُومَ.»

I mea ano ia, Ma tehea ara taua? A ka mea tera, Ma te ara i te koraha o Eroma.

9 ف َذَهَبَ مَلِكُ إسْرائِيلَ مَعَ مَلِكِ يَهُوذا وَمَلِكِ أدُومَ. وَسارُوا سَبْعَةَ أيّامٍ. فَلَمْ يَتَبَقَّ ما يَكفِي مِنَ الماءِ لِلجَيشِ وَالحَيَواناتِ.

Heoi haere ana te kingi o Iharaira, me te kingi o Hura, me te kingi o Eroma: a i haere taiawhio ratou, e whitu nga ra: na kahore he wai mo te ope, mo nga kararehe ranei e whai ana i a ratou.

10 و َأخِيراً قالَ مَلِكُ إسْرائِيلَ: «أخشَى أنْ يَكُونَ اللهُ قَدْ جَمَعَنا نَحنُ المُلُوكَ الثَّلاثَةَ لِيَهْزِمَنا المُوآبِيُّونَ!»

Na ka mea te kingi o Iharaira, Aue, kua karangatia nei e Ihowa enei kingi tokotoru kia hoatu ki te ringa o Moapa!

11 ل َكِنَّ يَهُوشافاطَ قالَ: «لَيتَنا نَجِدُ نَبِيّاً مِنْ أنبِياءِ اللهِ هُنا، حَتَّى نَسألَ اللهَ مِنْ خِلالِهِ ماذا يَنبَغِي أنْ نَفعَلَ.» فَأجابَ أحَدُ خُدّامِ مَلِكِ إسْرائِيلَ: «يُوجَدُ هُنا ألِيشَعُ بْنُ شافاطَ الَّذِي كانَ خادِمَ إيلِيّا.»

Na ka mea a Iehohapata, Kahore ianei i konei tetahi poropiti a Ihowa hei uinga ma tatou i ta Ihowa? Na ka whakahoki tetahi o nga tangata a te kingi o Iharaira, ka mea, Kei konei a Eriha tama a Hapata, nana ra i riringi te wai ki nga ringa o Irai a.

12 ف َقالَ يَهُوشافاطُ: « اللهُ يَأْتَمِنُ أليشَعَ عَلَى رَسائِلِهِ.» فَنَزَلَ مَلِكُ إسْرائِيلَ وَيَهُوشافاطُ وَمَلِكُ أدُومَ لِيَرَوْا ألِيشَعَ.

Na ka mea a Iehohapata, Kei a ia te kupu a Ihowa. Na haere ana te kingi o Iharaira ratou ko Iehohapata, ko te kingi o Eroma ki a ia.

13 ف َقالَ ألِيشَعُ لِمَلِكِ إسْرائِيلَ: «ماذا تُرِيدُ مِنِّي؟ اذهَبْ إلَى أنبِياءِ أبِيكَ وَأُمِّكَ!» فَقالَ مَلِكُ إسْرائِيلَ لألِيشَعَ: «لا، فَقَدْ جِئْنا إلَيكَ لِأنَّ اللهَ قَدْ دَعانا نَحْنُ المُلُوكَ الثَّلاثَةَ مَعاً لِيَهْزِمَنا المُوآبِيُّونَ. لِهَذا نَحتاجُ إلَى عَوْنِكَ وَمَشُورَتِكَ.»

Na ka mea a Eriha ki te kingi o Iharaira, He aha taku ki a koe? Haere ki nga poropiti a tou papa, i nga poropiti a tou whaea. A ka mea te kingi o Iharaira ki a ia, Kati ra: kua karangatia hoki enei kingi e toru e Ihowa kia hoatu ki te ringa o Mo apa.

14 ف َقالَ ألِيشَعُ: «أُقسِمُ بِاللهِ الحَيِّ القَدِيرِ، ما كُنْتُ لأَنظُرَ إلَى وَجهِكَ أوْ أُقِيمُ لَكَ اعتِباراً لَولا خاطِرُ يَهُوشافاطَ، مَلِكِ يَهُوذا.

Ano ra ko Eriha, E ora ana a Ihowa o nga mano e tu nei ahau ki tona aroaro, ina, me i kahore toku whakaaro ki te mata o Iehohapata kingi o Hura, e kore ahau e titiro ki a koe, e kore ano e kite i a koe.

15 و َالآنَ، هاتُوا لِي شَخْصاً يَعزِفُ عَلَى العُودِ.» فَلَمّا عَزَفَ العَوّادُ، حَلَّ عَلَيهِ رُوحُ اللهِ.

Otira tikina atu ki ahau aianei tetahi kaiwhakatangi hapa. A, i te whakatangihanga a te kaiwhakatangi, na kua tae mai ki a ia te ringa o Ihowa.

16 و َقالَ ألِيشَعُ: «هَذا هُوَ ما يَقُولُهُ اللهُ: ‹احْفُرُوا حُفَراً كَثيرَةً فِي هَذا الوادِي.›

Na ka mea ia, Ko te kupu tenei a Ihowa, Meinga tenei raorao kia kapi i te waikeri.

17 ف َهَذا هُوَ ما يَقُولُهُ اللهُ: ‹لَنْ تَرَوْا رِيْحاً، وَلَنْ تَرَوْا مَطَراً. لَكِنَّ هَذا الوادِيَ سَيَمْتَلِئُ ماءً، فَتَشْرَبُونَ أنْتُمْ وَماشِيَتُكُمْ وَحَيوانَتُكُمْ.›

Ko te kupu hoki tenei a Ihowa, E kore koutou e kite i te hau, e kore e kite i te ua, otira ka ki tenei raorao i te wai; a ka inu koutou, a koutou kahui, me a koutou kararehe.

18 ه َذا أمْرٌ هَيِّنٌ عَلَى اللهِ ، بَلْ وَسَيَنصُرُكُمُ اللهُ عَلَى كُلِّ المُوآبِيِّينَ.

Na he mea iti noa tenei ki ta Ihowa titiro: ka homai ano hoki e ia nga Moapi ki to koutou ringa.

19 س َتَقتَحِمُونَ كُلَّ المُدُنِ المُحَصَّنَةِ، وَتَسْتَولُونَ عَلَى كُلِّ المُدُنِ الجَمِيلَةِ. سَتَقطَعُونَ كُلَّ شَجَرَةٍ جَيِّدَةٍ وَتَطُمُّونَ كُلَّ يَنابِيعِ المِياهِ. وَسَتُخَرِّبُونَ كُلَّ حَقلٍ جَيِّدٍ بِالحِجارَةِ.»

A ka patua e koutou nga pa taiepa katoa, me nga pa pai katoa, ka tuaina hoki nga rakau pai katoa, ka tanumia nga poka wai katoa, a ko nga mara pai hoki ka takakinotia ki te kohatu.

20 و َفِي الصَّباحِ، عِنْدَ وَقتِ تَقدِيمِ الذَّبِيحَةِ الصَّباحِيَّةِ، بَدَأ الماءُ يَتَدَفَّقُ مِنْ جِهَةِ أدُومَ، وَمَلأ الوادِيَ.

Na i te ata, i te tapaenga o te whakahere totokore, he wai te puta ana i te ara o Eroma, a kapi ana te whenua i te wai.

21 و َكانَ المُوآبِيُّونَ قَدْ سَمِعُوا أنَّ المُلُوكَ قَدْ أتَوْا لِمُحارَبَتِهِمْ، فَجَنَّدُوا كُلَّ قادِرٍ عَلَى حَملِ السِّلاحِ، وَاصطَفُّوا عِنْدَ الحُدُودِ.

A, no te rongonga o nga Moapi katoa kua tae ake aua kingi ki te whawhai ki a ratou, ka huihui ratou, nga mea e ahei te whitiki, me te hunga i kaumatua ake, a tu ana i te rohe.

22 و َصَحا المُوآبِيُّونَ فِي الصَّباحِ الباكِرِ. وَكانَتْ أشِعَّةُ الشَّمْسِ تَسْطَعُ عَلَى مِياهِ الوادِي. فَبَدَتْ لِلمُوآبِيِّينَ دَماً.

A ka maranga wawe ratou i te ata, ka whiti te ra ki runga ki te wai, a ka kite nga Moapi i te wai i te ritenga atu ki a ratou, ura tonu me he toto:

23 ف َقالُوا: «انظُرُوا ما أغزَرَ الدَّمَ! لا بُدَّ أنَّ المُلُوكَ تَحارَبُوا فِي ما بَينَهُمْ، وَقَضَوا بَعْضُهُمْ عَلَى بَعْضٍ. وَالآنَ، لِنَذْهَبْ وَنَجْمَعَ الغَنائِمَ.»

A ka mea ratou, He toto tenei: koia rawa ano kua tukitukia nga kingi, kua patua ratou e ratou ano: hoatu aianei, e Moapa, ki te muru taonga!

24 ف َجاءَ المُوآبِيُّونَ إلَى مُعَسْكَرِ بَنِي إسْرائِيلَ. فَخَرَجَ بَنُو إسْرائِيلَ وَهاجَمُوا الجَيشَ المُوآبِيَّ. فَفَرَّ المُوآبِيُّونَ مِنْ أمامِهِمْ. فَلَحِقَ بِهِمْ بَنُو إسْرائِيلَ داخِلَ مُوآبَ لِمُقاتَلَتِهِمْ.

Na, i to ratou taenga ki te puni o Iharaira, ko te whakatikanga o Iharaira, patua iho nga Moapi, a rere ana ratou i to ratou aroaro: na haere tonu ratou ki roto ki te whenua me te patu haere i nga Moapi.

25 ف َدَمَّرُوا المُدُنَ وَمَلأُوا حُقُولَهُمُ الجَيِّدَةَ بِالحِجارَةِ. وَطَمَرُوا كُلَّ يَنابِيعِ الماءِ. وَقَطَعُوا كُلَّ الأشجارِ الَّصّالِحَةِ. وَوَصَلُوا إلَى قِيرَ حارِسَةَ، حَيثُ حاصَرَها الجُنُودُ وَهاجَمُوها.

Na tukitukia ana e ratou nga pa; maka ana e ratou tana kohatu, tana kohatu, ki nga wahi pai katoa a kapi noa; tanumia ana nga puna wai katoa; tuaina ana hoki nga rakau pai katoa; kei Kiriharehete rawa anake ka waiho e ratou o reira kohatu: otiia i taiawhiotia tera e nga kaipiu kohatu, patua iho.

26 و َرَأى مَلِكُ مُوآبَ أنَّ المَعرَكَةَ كانَتْ شَدِيدَةً جِدّاً عَلَيهِ. فَأخَذَ مَعَهُ سَبْعَ مِئَةِ جُندِيٍّ حامِلِينَ السُّيُوفَ حَتَّى يَشُقَّ طَرِيقَهُ إلَى مَلِكِ أدُومَ. فَلَمْ يَقوَ عَلَى ذَلِكَ.

A, no te kitenga o te kingi o Moapa, kua pakeke rawa te whawhai mana, ka mau ia ki etahi tangata e whitu rau, he hunga unu hoari, hei hoa mona, hei wahi atu ki te kingi o Eroma. Otiia kihai i taea.

27 ح ِينَئِذٍ، أخَذَ مَلِكُ مُوآبَ ابْنَهُ البِكْرَ، وَلِيَّ عَهْدِهِ، وَقَدَّمَهُ ذَبِيحَةً عَلَى سُورِ المَدِينَةِ. فاشْمَأزَّ بَنُو إسْرائِيلَ كَثِيراً، فَتَرَكُوا مَلِكَ مُوآبَ وَعادُوا إلَى أرْضِهِمْ.

Katahi ia ka mau ki tana matamua, ko ia nei hei kingi i muri i a ia, a tapaea ana hei whakahere ki runga ki te taiepa. A nui atu te morikarika ki a Iharaira: na ka mahue ia i a ratou, a hoki ana ki to ratou whenua.