1 و َقالَ اللهُ لِمُوسَى: «سَآتِي بِضَرْبَةٍ واحِدَةٍ أُخْرَى عَلَى فِرعَوْنَ وَعَلَى مِصرَ. وَبَعدَ ذَلِكَ سَيُطلِقُكُمْ مِنْ هُنا. وَحِينَ يُطلِقُكُمْ، فَإنَّهُ سَيَطرُدُكُمْ طَرْداً.
Na ka mea a Ihowa ki a Mohi, Kia kotahi atu whiu e whakapangia e ahau ki a Parao, ki Ihipa; muri iho ka tukua koutou e ia i konei: ka tukua koutou, ina, ka tino peia katoatia koutou e ia i konei.
2 « قُلْ لِلشَّعبِ أنْ يَطلُبَ كُلُّ رَجُلٍ مِنْ جارِهِ، وَكُلُّ امْرأةٍ مِنْ جارَتِها، أدَواتٍ مِنْ ذَهَبٍ وَفِضَّةٍ.»
Korero inaianei ki nga taringa o te iwi, a ma te tane, ma te wahine, e tono he mea hiriwa, he mea koura i tona hoa, i tona hoa.
3 و َجَعَلَ اللهُ المِصرِيِّينَ كُرَماءَ مَعَ بَنِي إسْرائِيلَ. وَكانَ الرَّجُلُ مُوسَى عَظِيماً جِدّاً فِي أرْضِ مِصْرَ، فِي عُيُونِ خُدّامِ فِرعَوْنَ وَالشَّعْبِ.
A i meinga ano e Ihowa kia paingia te iwi e nga Ihipiana. Ko te tangata nei hoki ko Mohi, i nui rawa ki te whenua o Ihipa, ki te aroaro o nga tangata a Parao, ki te aroaro ano hoki o te iwi.
4 و َقالَ مُوسَى: «هَذا هُوَ ما يَقُولُهُ اللهُ: ‹قُرْبَ مُنتَصَفِ اللَّيلِ، سَأخرُجُ إلَى وَسَطِ مِصرَ،
Na ka mea a Mohi, Ko te kupu tenei a Ihowa, Hei waenganui po ahau ka tika na waenganui o Ihipa:
5 ف َيَمُوتُ كُلُّ بِكْرٍ فِي أرْضِ مِصرَ، ابْتِداءً بِابْنِ فِرعَوْنَ الجالِسِ عَلَى عَرشِهِ، حَتَّى بِكْرِ الجارِيَةِ الجالِسَةِ خَلفَ حَجَرِ الرَّحَى، وَكُلِّ بِكرٍ مِنَ الحَيواناتِ.
A ka mate nga matamua katoa o te whenua o Ihipa, te matamua a Parao e noho ana i runga i tona torona, a tae iho ana ki te matamua a te pononga wahine i tua i te mira; me nga matamua katoa a nga kararehe:
6 س َيَكُونُ هُناكَ نُواحٌ عَظِيمٌ فِي كُلِّ أرْضِ مِصرَ لَمْ يَأْتِ مِثلُهُ مِنْ قَبلُ، وَلَنْ يَأْتِيَ.
A ka nui te tangi i te whenua katoa o Ihipa, kahore he pera i mua, e kore ano hoki e pera e takoto ake nei.
7 أ مّا وَسَطَ بَنِي إسْرائِيلَ، فَلَنْ يَكُونَ هُناكَ وَلا حَتَّى كَلبٌ لِيَنبَحَ وَسَطَ النّاسِ أوِ الحَيواناتِ، لِيَعرِفُوا أنَّ اللهَ يُمَيِّزُ بَينَ المِصرِيِّينَ وَالإسْرائِيلييّن.
Otira e kore e oraora te arero o tetahi kuri ki tetahi o nga tama a Iharaira, ki te tangata, ki te kararehe; kia mohio ai koutou e titore ana a Ihowa i waenga o nga Ihipiana, o Iharaira.
8 ك ُلُّ خُدّامِكَ هَؤُلاءِ سَيَأتُونَ إلَيَّ وَسَيَرْكَعُونَ لِي وَيَقُولُونَ: اخْرُجْ أنْتَ وَكُلُّ الشَّعبِ الَّذِي يَتبَعُكَ. حِينَئِذٍ، سَأخرُجُ.›»
A e haere ake enei tangata katoa au ki ahau, e piko ki ahau, e mea, Haere koe me te iwi katoa e haere ana i raro i ou waewae; a, muri iho ka haere ahau. A puta ana ia i a Parao, he nui hoki tona riri.
9 و َقالَ اللهُ لِمُوسَى: «لَنْ يَستَمِعَ فِرعَوْنُ لَكَ كَي أزِيدَ مُعجِزاتِي فِي أرْضِ مِصرَ.»
A ka mea a Ihowa ki a Mohi, E kore a Parao e rongo ki a korua, kia maha ai aku merekara ki te whenua o Ihipa.
10 ف َعَمِلَ مُوسَى وَهارُونُ كُلَّ هَذِهِ المُعجِزاتِ أمامَ فِرعَوْنَ. لَكِنَّ اللهَ قَسَّى قَلْبَهُ كَي لا يُطلِقَ بَني إسْرائِيلَ مِنْ أرْضِهِ.
A meatia ana e Mohi raua ko Arona enei merekara katoa ki te aroaro o Parao: a, i whakapakeke ano a Ihowa i te ngakau o Parao, a kihai ia i tuku i nga tama a Iharaira i tona whenua.