ﺗﻜﻮﻳﻦ 47 ~ Genesis 47

picture

1 ف َذَهَبَ يُوسُفُ وَكَلَّمَ فِرعَوْنَ فَقالَ لَهُ: «جاءَ أبِي وَإخوَتِي مَعَ كُلِّ غَنَمِهِمْ وَبَقَرِهِمْ وَكُلِّ ما يَملِكُونَ مِنْ أرْضِ كَنعانَ. وَهُمُ الآنَ فِي أرْضِ جاسانَ.»

Na ka haere a Hohepa, ka korero ki a Parao, ka mea, Kua tae mai toku papa me oku tuakana, me a ratou kahui, a ratou kau, a ratou mea katoa, i te whenua o Kanaana; na, kei te whenua ratou o Kohena.

2 و َأخَذَ يُوسُفُ مَعَهُ خَمْسَةً مِنْ إخْوَتِهِ وَقَدَّمَهُمْ إلَى فِرعَوْنَ.

Na ka tango ia i etahi o ona tuakana, tokorima, a whakaturia ana ratou e ia ki te aroaro o Parao.

3 ف َقالَ فِرعَوْنُ لإخْوَةِ يُوسُفَ: «ما هُوَ عَمَلُكُمْ؟» فَقالُوا لِفِرْعَوْنَ: «نَحنُ خُدّامَكَ رُعاةٌ، أباً عَنْ جَدٍّ.»

A ka mea a Parao ki ona tuakana, He aha ta koutou na mahi? A ka mea ratou ki a Parao, He hepara au pononga, matou me o matou matua.

4 ث ُمَّ قالُوا لِفِرْعَوْنَ: «جِئْنا لِنَقِيمَ كَغُرَباءَ فِي الأرْضِ. إذْ لا يُوجَدُ مَرعَىً لِمَواشِي خُدّامِكَ، لِأنَّ المَجاعَةَ قاسِيَةٌ فِي أرْضِ كَنْعانَ. فاسْمَحْ لَنا، نَحنُ خُدّامَكَ، بِأنْ نَسْتَقِرَّ فِي أرْضِ جاسانَ.»

I mea ano ratou ki a Parao, He noho ki tenei whenua i haere mai ai matou; no te mea kahore he kai ma nga hipi a au pononga; he nui hoki te matekai o te whenua o Kanaana: koia ra kia noho au pononga ki te whenua o Kohena.

5 ف َقالَ فِرعَوْنُ لِيُوسُفَ: «جاءَ أبوْكَ وَإخوَتُكَ إلَيكَ.

Na ka korero a Parao ki a Hohepa, ka mea, Kua tae mai nei tou papa me ou tuakana ki a koe:

6 و َها هِيَ أرْضُ مِصْرَ مَفْتُوحَةٌ أمامَكَ. فَأسْكِنْ أباكَ وَإخوَتَكَ فِي أفضَلِ بُقعَةٍ فِي الأرْضِ. لِيَسْكُنُوا فِي أرْضِ جاسانَ. وَإنْ كُنتَ تَعرِفُ أنَّ بَينَهُمْ رِجالاً مُقْتَدِرِينَ، فَعَيِّنْهُمْ رُؤَساءَ رُعاةٍ مُشْرِفِينَ عَلَى مَواشِيَّ.»

Kei tou aroaro te whenua o Ihipa; whakanohoia e koe tou papa me ou tuakana ki te wahi pai o te whenua; kia noho ratou ki te whenua o Kohena: ki te mea hoki e mohiotia ana e koe etahi tangata pakari i roto i a ratou, meinga ratou hei rangatira mo aku kararehe.

7 ث ُمَّ أحضَرَ يُوسُفُ أباهُ يَعقُوبَ وَقَدَّمَهُ لِفِرْعَوْنَ. وَبارَكَ يَعقُوبُ فِرعَوْنَ.

Na ka kawea mai a Hakopa, tona papa, e Hohepa, ka whakaturia ki te aroaro o Parao; a ka manaaki a Hakopa i a Parao.

8 ف َقالَ فِرعَوْنُ لِيَعقُوبَ: «كَمْ عُمْرُكَ؟»

A ka mea a Parao ki a Hakopa, Ka hia ou tau?

9 ف َقالَ يَعقُوبُ لِفِرْعَوْنَ: «سَنَواتُ اغتِرابِي هِيَ مِئَةٌ وَثَلاثُونَ سَنَةً. وَسَنَواتُ حَياتِي قَلِيلَةٌ وَصَعْبَةٌ. وَلَمْ أبلُغْ عُمْرَ آبائِي.»

Ka mea a Hakopa ki a Parao, Ka kotahi rau e toru tekau tau nga ra o nga tau o toku noho manene: he torutoru, a he kino nga ra o nga tau o toku ora, kihai ano hoki i rite ki nga ra o nga tau o te ora o oku matua, i nga ra i noho manene ai ratou.

10 و َبارَكَ يَعقُوبُ فِرعَوْنَ، ثُمَّ خَرَجَ مِنْ عِندِهِ.

Na ka manaaki a Hakopa i a Parao, a puta atu ana i te aroaro o Parao.

11 و َهَكَذا أسْكَنَ يُوسُفُ أباهُ وَإخوَتَهُ وَأعطاهُمْ أملاكاً فِي أرْضِ مِصْرَ، فِي أفضَلِ بُقْعَةٍ مِنْها، فِي أرْضِ رَعَمْسِيسَ، كَما أمَرَ فِرعَوْنُ.

Na ka whakanohoia e Hohepa tona papa me ona tuakana, a hoatu ana e ia ki a ratou he kainga i te whenua o Ihipa, i te wahi pai rawa o te whenua, i te whenua o Ramehehe, pera me ta Parao i whakahau ai.

12 و َكانَ يُوسُفُ يَعُولُ أباهُ وَإخوَتَهُ وَكُلَّ بَيتِ أبِيهِ بِالطَّعامِ، مِنَ الكَبِيرِ إلَى الصَّغِيرِ. يُوسُفُ يشتري أرْضاً لفِرْعَون

Na ka atawhai a Hohepa i tona papa, ratou ko ona tuakana, ko te whare katoa ano hoki o tona papa ki te taro, he mea whakarite tonu ki o ratou hapu.

13 و َلَمْ يَكُنْ فِي البِلادِ طَعامٌ، إذْ كانَتِ المَجاعَةُ قاسِيَةً جِدّاً. وَافتَقَرَتْ أرْضُ مِصْرَ وَأرْضُ كَنْعانَ كَثِيراً بِسَبَبِ المَجاعَةِ.

A kahore he taro o te whenua katoa; he nui rawa hoki te matekai; a hemo noa iho te whenua o Ihipa i te matekai, me te whenua hoki o Kanaana.

14 ف َجَمَعَ يُوسُفُ كُلَّ الفِضَّةِ الَّتِي فِي أرْضِ مِصْرَ وَفِي أرْضِ كَنْعانَ مُقابِلَ القَمحِ الَّذِي اشْتَرُوهُ. وَجَلَبَ يُوسُفُ الفِضَّةَ إلَى بَيتِ فِرعَوْنَ.

A kohia ana e Hohepa te moni katoa i kitea ki te whenua o Ihipa, ki te whenua hoki o Kanaana, mo te witi i hokona e ratou: a kawea ana e Hohepa te moni ki te whare o Parao.

15 و َلَمّا لَمْ تَعُدْ هُناكَ فِضَّةٌ فِي أرْضِ مِصْرَ وَأرْضِ كَنْعانَ، جاءَ كُلُّ شَعبِ مِصْرَ إلَى يُوسُفَ وَقالُوا لَهُ: «أعطِنا طَعاماً، وَإلّا مُتْنا أمامَكَ. فَقَدْ نَفَذَتْ فِضَّتُنا.»

A, no te potonga o te moni o te whenua o Ihipa, o te whenua hoki o Kanaana, na ka haere nga Ihipiana katoa ki a Hohepa, ka mea, Homai he taro ki a matou: kia mate hoki matou ki tou aroaro hei aha? kua poto nei hoki te moni.

16 ف َقالَ يُوسُفُ: «أعطُونِي مَواشِيكُمْ. وَسَأُعطِيكُمْ طَعاماً مُقابِلَ مَواشِيكُمْ إنْ كانَتْ فِضَّتُكُمْ قَدْ نَفَذَتْ.»

Na ka mea a Hohepa, Homai a koutou kararehe; a ka hoatu e ahau hei utu mo a koutou kararehe, i te mea kua poto te moni.

17 ف َأتَوا بِمَواشِيهِمْ إلَى يُوسُفَ. فَأعطاهُمْ طَعاماً مُقابِلَ خَيلِهِمْ وَغَنَمِهِمْ وَبَقَرِهِمْ وَحَمِيرِهِمْ. وَفِي تِلْكَ السَّنَةِ زَوَّدَهُمْ يُوسُفُ بِالطَّعامِ مُقابِلَ كُلِّ مَواشِيهِمْ.

Na ka kawea mai e ratou a ratou kararehe ki a Hohepa: a hoatu ana e Hohepa he taro ki a ratou hei utu mo nga hoiho, mo nga kahui hipi, mo nga kahui kau, mo nga kaihe: a whangaia ana ratou e ia ki te taro i taua tau, hei utu mo a ratou kararehe k atoa.

18 ف انقَضَتْ تِلْكَ السَّنَةُ. فَجاءُوا إلَيهِ فِي السَّنَةِ التّالِيَةِ وَقالُوا: «نَعلَمُ يا سَيِّدِي أنَّ فِضَّتَنا قَدْ نَفَذَتْ، وَقُطْعانَ مَواشِينا صارَتْ عِندَكَ يا سَيِّدِي. وَلَمْ يَبْقَ لَدَينا إلّا أجسادُنا وَأراضِينا.

A, no te takanga o taua tau, ka haere mai ratou ki a ia i te rua o nga tau, ka mea ki a ia, E kore e huna e matou i toku ariki, kua poto te moni; kei toku ariki hoki a matou kahui kararehe; kahore he mea e toe ana hei tirohanga ma toku ariki, ko o matou tinana anake, me o matou oneone:

19 ف َإذا لَمْ تُرِدْ، يا سَيِّدِي، أنْ نَمُوتَ نَحنُ وَأراضِينا، فاشْتَرِنا نَحنُ وَأراضِينا مُقابِلَ الطَّعامِ. وَسَنَكُونُ عَبِيداً مَعَ أرْضِنا لِفِرْعَوْنَ. فَأعطِنا بِذاراً لِنَزْرَعَ، فَنَحْيا وَلا نَمُوتَ، وَلا تُصْبِحَ الأرْضُ قاحِلَةً.»

Kia mate matou ki tou aroaro hei aha? matou tahi hoki me to matou oneone? hokona matou me to matou oneone ki te taro, a ka riro matou me to matou oneone hei pononga ma Parao: homai ano hoki he purapura, a ka ora matou, a e kore e mate, e kore an o hoki e ururuatia te whenua.

20 ف اشْتَرَى يُوسُفُ كُلَّ أرْضِ مِصْرَ لِفِرْعَوْنَ. فَقَدْ باعَ كُلُّ مِصْرِيٍّ حُقُولَهُ، لِأنَّهُمْ جاعُوا كَثِيراً. فَصارَتِ الأرْضُ لِفِرْعَوْنَ.

Na ka hokona e Hohepa te oneone katoa o Ihipa mo Parao: i hokona hoki e nga Ihipiana tana mara, tana mara; he pehi rawa hoki na te matekai i a ratou: a riro ana te whenua i a Parao.

21 و َاسْتَعبَدَ النّاسَ مِنْ أقصَى حُدُودِ مِصْرَ إلَى أقْصاها.

Tena ko nga tangata, i whakawhitiwhitia e ia ki nga pa, i tetahi pito o nga rohe o Ihipa a puta noa ki tetahi pito o reira.

22 أ مّا الأرْضُ الوَحِيدَةُ الَّتِي لَمْ يَشْتَرِها يُوسُفُ فَكانَتْ أرْضَ الكَهَنَةِ. إذْ كانَ الكَهَنَةُ يَتَلَقُّونَ دَخلاً ثابِتاً مِنْ فِرعَوْنَ. وَلِهَذا لَمْ يُضْطَرُّوا لِبَيعِ أراضِيهِمْ.

Ko te oneone anake ia o nga tohunga kihai i hokona e ia; i whakaritea hoki tetahi wahi e Parao ma nga tohunga, a i kai ratou i ta ratou wahi i homai e Parao ma ratou: koia te hokona ai e ratou o ratou oneone.

23 و َقالَ يُوسُفُ لِلشَّعْبِ: «ها قَدِ اشْتَرَيتُكُمُ اليَوْمَ مَعَ أرْضِكُمْ لِفِرْعَوْنَ. فَخُذُوا بِذاراً، وَابْذُرُوها فِي الأرْضِ.

A ka mea a Hohepa ki te iwi, Nana, kua hokona nei koutou e ahau inaianei, me to koutou oneone, ma Parao: na, he purapura ma koutou, ruia te whenua.

24 ل َكِنْ حِينَ يَجِيءُ الحَصادُ، يَنْبَغِي أنْ تُعطُوا خُمْسَ مَحاصِيلِكُمْ لِفِرْعَوْنَ. وَاحتَفِظوا لِأنفُسِكُمْ بِأربَعَةِ أخماسٍ. أبقُوها بِذاراً لِلحَقلِ، وَطَعاماً لَكُمْ وَلِبُيُوتِكُمْ، وَطَعاماً لِصِغارِكُمْ.»

A, ka whai hua a mua, me homai e koutou te rima o nga wahi ki a Parao, a ma koutou nga wahi e wha, hei purapura mo te mara, hei kai hoki ma koutou, ma te hunga hoki i roto i o koutou whare, hei kai ano hoki ma a koutou tamariki.

25 ف َقالُوا: «لَقَدْ أنقَذْتَ حَياتَنا! وَإنْ كانَ يُرْضِيكَ يا سَيِّدِي، سَنَكُونُ عَبِيداً لِفِرْعَوْنَ.»

A ka mea ratou, Ka ora matou i a koe: kia manakohia matou e toku ariki, hei pononga matou ma Parao.

26 و َهَكَذا سَنَّ يُوسُفُ قانُوناً لِأرْضِ مِصْرَ. وَهُوَ قانُونٌ سارٍ إلَى هَذا اليَوْمِ. وَيَنُصُّ القانُونُ عَلَى أنَّ خُمْسَ المَحصُولِ هُوَ مِنْ نَصِيبِ فِرعَوْنَ. وَأرْضُ الكَهَنَةِ هِيَ وَحدَها الَّتِي لَمْ تَصِرْ لِفِرْعَوْنَ. وصيةُ يَعْقُوبَ بِدَفْنِهِ في كَنْعان

Na ka whakatakotoria te tikanga e Hohepa mo te oneone o Ihipa a tae noa mai ki tenei ra, ma Parao te rima o nga wahi; haunga ia te oneone o nga tohunga, kihai hoki tena i riro i a Parao.

27 ف َاسْتَقَرَّ بَنُو إسْرائِيلَ فِي أرْضِ جاسانَ مِنْ بِلادِ مِصْرَ، وَاقتَنُوا مُمتَلَكاتٍ هُناكَ. وَأنجَبُوا أبْناءً كَثِيرِينَ، فَصارَ عَدَدُهُمْ كَبِيراً جِدّاً.

Na ka noho a Iharaira ki te whenua o Ihipa, ki te whenua o Kohena; ka whai kainga ratou ki reira, ka hua, ka nui whakaharahara.

28 و َعاشَ يَعقُوبُ فِي أرْضِ مِصْرَ سَبْعَ عَشْرَةَ سَنَةً. وَعاشَ مِئَةً وَسَبْعاً وَأرْبَعِينَ سَنَةً.

A kotahi tekau ma whitu nga tau i ora ai a Hakopa ki te whenua o Ihipa: a kotahi rau e wha tekau ma whitu nga tau o te oranga o Hakopa.

29 و َلَمّا اقْتَرَبَ يَعقُوبُ مِنَ المَوْتِ، اسْتَدعَى ابْنَهُ يُوسُفَ، وَقالَ لَهُ: «إنْ كُنْتَ تُحِبُّنِي حَقّاً، فَضَعْ يَدَكَ تَحتَ فَخذِي، وَاحلِفْ لِي بِأنَّكَ سَتَكُونُ صادِقاً مَعْي. لا تَدفِنِّي فِي مِصْرَ.

Na ka whakatata nga ra o Iharaira e mate ai ia: a ka karanga i tana tama, i a Hohepa, ka mea ki a ia, Na, ki te mea ka manakohia ahau e koe, tena, whakapakia mai tou ringa ki raro i toku huha, a whakaputaina mai he aroha, he pono ki ahau; kaua r a ahau e tanumia ki Ihipa:

30 ف َعِندَما أمُوتُ، أخرِجْنِي مِنْ مِصْرَ، وَادفِنِّي فِي مَقْبَرَةِ آبائِيَ.» فَقالَ يُوسُفُ: «سَأفْعَلُ كَما قُلْتَ.»

Engari kia takoto ahau ki oku matua, me kawe atu ahau e koe i Ihipa, me tanu hoki ki to ratou urupa. A ka mea ia, Ka rite i ahau tau kupu.

31 ف َقالَ: «احلِفْ لِي.» فَحَلَفَ يُوسُفُ لَهُ. فَسَجَدَ إسْرائيلُ للهِ مُستَنِداً عَلَى حَافَّةِ سَريرهِ.

A ka mea ia ki a ia, Oati mai ki ahau. A oati ana ia ki a ia. A ka pike a Iharaira ki runga ki te urunga o te moenga.