1 A ko nga wahi enei i riro i nga tama a Iharaira i te whenua o Kanaana, i tuwhaina nei e Ereatara tohunga, e Hohua tama a Nunu, e nga upoko hoki o nga whare o nga matua o nga iwi o nga tama a Iharaira mo ratou,
هَذِهِ هِيَ المَناطِقُ الَّتِي أخَذَها بَنُو إسْرائِيلَ مِيراثاً فِي أرْضِ كَنْعانَ، الَّتِي قَسَّمَها ألِعازَرُ الكاهِنُ وَيَشُوعُ بْنُ نُونَ وَرُؤَساءُ قَبائِلِ إسْرائِيلَ لَهُمْ.
2 H e mea rota o ratou wahi, he mea pera me ta Ihowa whakahau i whakapuakina e Mohi, mo nga iwi e iwa me tetahi taanga hoki o tetahi iwi.
وَقَدْ تَمَّ تَقسِيمُها بِالقُرْعَةِ، كَما أمَرَ اللهُ عَلَى فَمِ مُوسَى، لِلقَبائِلِ التِّسْعِ وَلِنِصْفِ قَبِيلَةِ مَنَسَّى.
3 K ua hoatu hoki e Mohi he wahi mo nga iwi e rua, mo tetahi taanga hoki o tetahi iwi i tawahi o Horano: otiia kihai i hoatu i roto i a ratou tetahi wahi mo nga Riwaiti.
فَمُوسَى أعطَى لِقَبِيلَتَي رَأُوبَيْنَ وَجادَ وَلِنِصْفِ قَبِيلَةِ مَنَسَّى مِيراثاً فِي الجِهَةِ الشَّرقِيَّةِ مِنْ نَهْرِ الأُردُنِّ، لَكِنَّهُ لَمْ يُعطِ لِلّاوِيِّينَ مِيراثاً كَباقِي القَبائِلِ.
4 E rua hoki nga iwi o nga tama a Hohepa, ko Manahi raua ko Eparaima: a kihai i hoatu e ratou tetahi wahi o te whenua mo nga Riwaiti, heoi ano ko nga pa hei nohoanga, me nga wahi o waho a tawhio noa, mo a ratou kararehe, mo a ratou mea.
وَبَنُو يُوسُفَ كانُوا قَبِيلَتَينِ هُما مَنَسَّى وَأفْرايمَ. وَلَمْ يُعطَ نَصِيبٌ مِنَ الأرْضِ لِلّاوِيِّينَ إلّا مُدُناً يَسكُنُونَ فِيها مَعَ مَراعِيهِمْ وَأغنامِهِمْ وَأبقارِهِمْ.
5 R ite tonu ki ta Ihowa i whakahau ai ki a Mohi ta nga tama a Iharaira i mea ai, a wehewehea ana e ratou te whenua.
وَعَمِلَ بَنُو إسْرائِيلَ كَما أمَرَ اللهُ مُوسَى، فَقَسَّمُوا الأرْضَ. حِصَّةُ كالَبَ بْنَ يَفُنَّة
6 K atahi ka whakatata nga tama a Hura ki a Hohua i Kirikara; a ka mea a Karepe tama a Iepune Keniti ki a ia, E mohio ana koe ki te kupu i korerotia e Ihowa ki a Mohi, ki te tangata a te Atua, moku, a mou hoki, i Kareheparenea.
وَجاءَ بَنُو قَبِيلَةِ يَهُوذا إلَى يَشُوعَ فِي الجَلْجالِ، وَقالَ لَهُ كالَبُ بْنُ يَفُنَّةَ القَنِزِّيُّ: «أنتَ تَعرِفُ ما قالَهُ اللهُ لِمُوسَى رَجُلِ اللهِ عَنِّي وَعَنْكَ فِي قادَشَ بَرْنِيعَ.
7 E wha tekau oku tau i te tononga a Mohi, a te pononga a te Atua i ahau i Kareheparenea ki te tutei i te whenua; a i whakahokia e ahau he korero ki a ia, ko nga mea o roto o toku ngakau.
كُنْتُ فِي الأربَعِينَ مِنْ عُمْرِي حِينَ أرسَلَنِي مُوسَى خادِمُ اللهِ مِنْ قادَشَ بَرْنِيعَ لاسْتِكشافِ الأرْضِ. وَقَدْ رَجِعْتُ وَقَدَّمْتَ تَقرِيراً صادِقاً بِحَسَبِ ما فِي قَلبِي.
8 A , ko oku teina i haere tahi nei matou ki runga, na ngohe ana i a ratou nga ngakau o te iwi: ko ahau ia, i pau katoa atu ahau ki te whai i a Ihowa, i toku Atua.
رِفاقِي الَّذِينَ ذَهَبُوا مَعِي سَبَّبُوا الخَوفَ لِلنّاسِ، وَأمّا أنا فَتَبِعْتُ إلَهِي مِنْ كُلِّ قَلْبِي.
9 N a ko te oatitanga mai a Mohi i taua ra, ko te meatanga, Ko taua whenua i takahia na e ou waewae, he pono mou pu hei kainga tupu, mo au tamariki hoki ake ake; mou i whakapau ki te whai i a Ihowa, i toku Atua.
وَأقسَمَ مُوسَى فِي ذَلِكَ اليَومِ وَقالَ: ‹الأرْضُ الَّتِي ذَهَبْتَ إلَيها سَتُصْبِحُ مِيراثاً لَكَ وَلِنَسلِكَ مِنْ بَعدِكَ إلَى الأبَدِ، لِأنَّكَ تَبِعْتَ إلَهِي مِنْ كُلِّ قَلْبِكَ.›
10 H eoi inaianei kua whakaora a Ihowa i ahau, kua pera me tana i korero ai, ka wha tekau ma rima enei tau, mai o te korerotanga a Ihowa i tenei kupu ki a Mohi, i a Iharaira e haereere ana i te koraha: na, inaianei, ka waru tekau ma rima oku tau.
«وَالآنَ، ها قَدْ أبقانِي اللهُ حَيِّاً خَمْساً وَأربَعِينَ سَنَةً، مُنْذُ أنْ قالَ اللهُ لِمُوسَى هَذا، حِينَ كانَ بَنُو إسْرائِيلُ يُسافِرُونَ فِي البَرِّيَّةِ. وَالآنَ، ها أنا اليَومَ فِي الخامِسَةِ وَالثَّمانِينَ مِنْ عُمْرِي.
11 K ei te kaha tonu ahau i tenei ra, pera ano i te ra i tonoa ai ahau e Mohi: ko toku kaha i reira koia ano toku kaha inaianei mo te whawhai, mo te haere atu, mo te haere mai.
وَمازِلْتُ اليَومَ قَوِيّاً كَما كُنْتُ يَومَ أرسَلَنِي مُوسَى. وَما تَزالُ قُوَّتِي اليَومَ كَما كانَتْ فِي ذَلِكَ الوَقتِ. وما أزالُ مستعداً لِلحَربِ ولأيّةِ مَهَمَّةٍ أُخْرَى.
12 N o reira homai ki ahau tenei maunga, ko ta Ihowa hoki i korero ai i taua ra; i rongo ra hoki koe taua ra kei reira nga Anakimi, me nga pa nunui, taiepa rawa: tera pea e tata mai a Ihowa ki ahau, a ka peia ratou e ahau, a ka peratia me ta Ihowa i korero ai.
فَأعطِنِي هَذِهِ الأرْضَ الجَبَلِيَّةَ الَّتِي وَعَدَنِي اللهُ بِها فِي ذَلِكَ اليَومِ. لِأنَّكَ سَمِعْتَ فِي ذَلِكَ اليَومِ أنَّ العَناقِيِّينَ هُناكَ فِي مُدُنِهِمِ العَظِيمَةِ الحَصِينَةِ. فَإنْ كانَ اللهُ مَعِي فَإنِّي سَأطرُدُهُمْ كَما وَعَدَنِي.»
13 N a ka manaakitia ia e Hohua; a hoatu ana e ia a Heperona ki a Karepe tama a Iepune hei kainga tupu.
فَبارَكَ يَشُوعُ كالَبَ بْنَ يَفُنَّةَ وَأعطاهُ حَبْرُونَ مُلْكاً لَهُ.
14 K oia i waiho ai a Heperona hei kainga tupu mo Karepe, mo te tama a Iepune Keniti, a mohoa noa nei; mona i whakapau ki te whai i a Ihowa, i te Atua o Iharaira.
وَلِذَلِكَ صارَتْ حَبْرُونُ مِيراثاً لِكالَبَ بْنِ يَفُنَّةَ القَنِزِّيِّ وَنَسلِهِ إلَى هَذا اليَومِ، لِأنَّهُ أطاعَ اللهَ إلَهَ إسْرائِيلَ، مِنْ كُلِّ قَلْبِهِ.
15 N a ko te ingoa o Heperona i mua ko Kiriata Arapa; ko taua Arapa hoki te tangata tino nui i roto i nga Anakimi. Heoi takoto kau ana te whenua i te whawhai.
وَاسْمُ حَبرُونَ سابِقاً قَرْيةُ أرْبَعَ. وَكانَ أربَعُ أعظَمَ رَجُلٍ بَينَ العَناقِيِّينَ. وَبَعْدَ ذَلِكَ اسْتَراحَتِ الأرْضُ مِنَ الحَرْبِ.