1 N a, i muri iho i te matenga o Mohi, o te pononga a Ihowa, ka korero a Ihowa ki a Hohua, ki te tama a Nunu, ki te tangata a Mohi, ka mea,
بَعْدَ مَوتِ مُوسَى خادِمِ اللهِ ، قالَ اللهُ لِيَشُوعَ بْنِ نُونَ، مُساعِدِ مُوسَى:
2 K ua mate a Mohi, taku pononga; na whakatika, whiti atu i tenei Horano, a koe me tenei iwi katoa, ki te whenua ka hoatu nei e ahau ki a ratou, ara ki nga tama a Iharaira.
«خادِمِي مُوسَى قَدْ ماتَ. وَالآنَ، استَعِدّ أنتَ وَكُلُّ هَذا الشَّعبِ وَاعبُرُوا نَهْرَ الأُردُنِّ إلَى الأرْضِ الَّتِي سَأُعطِيها لِبَنِي إسْرائِيلَ.
3 K o nga wahi katoa e takahia e nga kapu o o koutou waewae kua hoatu e ahau a reira ki a koutou, ka rite ki taku i korero ai ki a Mohi.
كُلُّ مَكانٍ تَدُوسُهُ بُطُونُ أقدامِكُمْ، أعْطَيْتُهُ لَكُمْ كَما وَعَدْتُ مُوسَى.
4 K o te rohe ki a koutou kei te koraha, kei Repanona nei, a te awa nui atu ana, ara te Awa Uparati, ko te whenua katoa o nga Hiti, a tae noa ki te moana nui, ki te toenetanga o te ra.
سَتَكُونُ حُدُودُكُمْ مِنَ البَرِّيَّةِ وَلُبْنانَ إلَى النَّهْرِ العَظِيمِ، نَهْرِ الفُراتِ، بِما فِيها أرْضُ الحِثِّيِّينَ، إلَى البَحْرِ الكَبِيرِ فِي الغَربِ.
5 E kore tetahi e kaha ki te tu ki tou aroaro i nga ra katoa e ora ai koe: i a Mohi ahau, ka pera ano ahau ki a koe; e kore ahau e whakarere i a koe, e kore hoki e mawehe i a koe.
لَنْ يَواجِهَكَ أحَدٌ إلّا وَتَهْزِمَهُ كُلَّ أيّامِ حَياتِكَ، سَأكُونُ مَعَكَ كَما كُنْتُ مَعَ مُوسَى. لَنْ أتَخَلَّى عَنْكَ وَلَنْ أترُكَكَ.
6 K ia kaha, kia maia rawa: mau hoki tenei iwi e whakawhiwhi ki te whenua i oati ai ahau ki o ratou matua kia hoatu ki a ratou.
«فَتَقَوَّ وَتَشَجَّعْ، لِأنَّكَ سَتَقُودُ هَذا الشَّعبَ لِيَأخُذُوا الأرْضَ الَّتِي أقسَمْتُ لآبائِهِمْ بِأنْ أُعطِيَها لَهُمْ.
7 H eoi kia kaha, kia tino maia rawa ki te pupuri, ki te mahi i nga ture katoa i whakahaua ki a koe e Mohi, e taku pononga: kei peka ke koe i reira ki matau, ki maui ranei, kia tika ai tau i nga wahi katoa e haere ai koe.
فَقَطْ تَقَوَّ وَتَشَجَّعْ جِدّاً، وَكُنْ حَرِيصاً عَلَى العَمَلِ بِحَسَبِ كُلِّ الشَّرِيعَةِ الَّتِي أعطاها مُوسَى لَكَ. لا تَحِدْ عَنْها يَمِيناً أوْ يَساراً، لِتَنجَحَ حَيثُما تَذْهَبُ.
8 K ei whakarerea e tou waha tenei pukapuka o te ture; engari kia u ou whakaaro ki reira i te ao, i te po, kia mau ai koe ki te mahi i nga mea katoa kua oti te tuhi ki reira: ma reira ka whai wahi ai koe i tou huarahi, ma reira hoki koe ka kake ai.
تَكَلَّمْ بِكَلِماتِ كِتابِ الشَّرِيعَةِ هَذا دائِماً. تَأمَّلْ بِهِ نَهاراً وَلَيلاً، لِتَكُونَ حَرِيصاً عَلَى العَمَلِ بِحَسَبِ ما هوَ مَكتُوبٌ فِيهِ. حِينَئِذٍ، تُصلِحُ طَرِيقَكَ وَتَنجَحُ.
9 K ahore ianei ahau i whakahau ki a koe? Kia kaha, kia maia; kaua e wehi, kaua hoki e pawera: no te mea kei a koe a Ihowa, tou Atua, i nga wahi katoa e haere ai koe.
ألَمْ آمُرْكَ بِأنْ تَتَقَوَّى وَتَتَشَجَّعَ؟ فَلا تَرتَعِبْ وَلا تَخَفْ لِأنَّ إلَهَكَ مَعَكَ حَيثُما تَذهَبُ.» استِلامُ يَشُوعَ القِيادَة
10 N a ka whakahau a Hohua i nga rangatira o te iwi, ka mea,
حِينَئِذٍ، أمَرَ يَشُوعُ قادَةَ الشَّعبِ وَقالَ لَهُمْ:
11 H aere ra waenganui o te puni, ka whakahau i te iwi, ka mea, Taka he o mo koutou; no te mea kia toru ake ra ka whiti koutou i te Horano nei, ka haere ki te tango i te whenua ka homai nei e Ihowa, e to koutou Atua, kia nohoia e koutou.
«طُوفُوا فِي المُخَيَّمِ وَأوصُوا الشَّعبَ وَقُولُوا لَهُمْ: ‹جَهِّزُوا طَعاماً لِتَأخُذُوا مَعَكُمْ، لِأنَّهُ في غُضونِ ثلاثةِ أيّامٍ سَتَعبُرُونَ نَهرَ الأُردُنِّ لِتَدْخُلُوا وَتَمتَلِكُوا الأرْضَ الَّتِي يُعطِيها إلهُكُمْ لَكُمْ.›»
12 I korero ano a Hohua ki nga Reupeni, ki nga Kari, ki tetahi taanga hoki o te iwi o Manahi, i mea,
ثُمَّ قالَ يَشُوعُ لِلرَأُوبَيْنِيَّينَ وَالجادِيَّينَ وَنِصْفِ قَبِيلَةِ مَنَسَّى:
13 K ia mahara ki te kupu i whakahau ai a Mohi, te pononga a Ihowa ki a koutou, i mea ai, E mea ana a Ihowa, to koutou Atua, i a koutou kia okioki, ka homai hoki e ia tenei whenua ki a koutou.
«تَذَكَّرُوا الوَصِيَّةَ الَّتِي أعطاها مُوسَى، خادمُ الله ، لَكُمْ حِينَ قالَ: ‹يُعطِيكُمْ إلهُكُمْ راحَةً وَأماناً. سَيُعطِيكُمْ هَذِهِ الأرْضَ.›
14 K o a koutou wahine, ko a koutou tamariki, me a koutou kararehe, me noho ki te whenua i hoatu e Mohi ki a koutou i tenei taha o Horano, ko koutou ia, ko nga marohirohi katoa, me haere topuni atu i te aroaro o o koutou tuakana, hei whakauru mo rat ou;
يُمكِنُ لِنِسائِكُمْ وَأطفالِكُمْ وَحَيواناتِكُمْ أنْ تَبْقَى فِي أرْضِ شَرْقِ نَهْرِ الأُردُنِّ الَّتِي أعطاها مُوسَى لَكُمْ. وَأمّا المُحارِبونَ مِنْكُمْ فَيَنبَغِي أنْ تَعبُرُوا مُتَسَلِّحِينَ وَمُسْتَعِدِّينَ لِلحَربِ مَعَ إخْوَتِكُمْ، جَمِيعِ المُحارِبِينَ، فَتُساعِدُوهُمْ.
15 K ia meinga ra ano e Ihowa o koutou tuakana kia okioki, kia pena me koutou, a kia whiwhi ratou ki te whenua ka homai nei e Ihowa, e to koutou Atua, ki a ratou; katahi koutou ka hoki ai ki te whenua i riro nei i a koutou, ka noho ai hoki ki te wah i i hoatu e Mohi, e te pononga a Ihowa, ki a koutou i tenei taha o Horano, i te putanga mai o te ra.
إلَى أنْ يُعطِيَهُمُ اللهُ راحَةً وَأماناً مِثلَكُمْ، فَيَمتَلِكُوا هُمْ أيضاً الأرْضَ الَّتِي سَيُعطِيها إلهُكُمْ لَهُمْ. حِينَئِذٍ، يُمكِنُكُمُ الرُّجُوعُ إلَى أرْضِكُمُ الَّتِي أعطاها مُوسَى خادِمَ اللهِ لَكُمْ فِي شَرْقِ نَهرِ الأُرْدُنِّ.»
16 N a ka whakahoki ratou ki a Hohua, ka mea, Ko nga mea katoa e whakahaua e koe ki a matou ka meatia e matou, a ka haere hoki matou ki nga wahi katoa e unga ai matou e koe.
فَأجابُوا يَشُوعَ: «سَنَعمَلُ كُلَّ ما أمَرْتَنا بِهِ، وَسَنَذْهَبُ إلَى حَيثُ تُرسِلُنا.
17 K o to matou rongo ki a Mohi i nga mea katoa, ka pera ano to matou rongo ki a koe: kia noho ra ia a Ihowa, tou Atua, ki a koe, me ia hoki i noho ki a Mohi.
وَكَما أطَعْنا مُوسَى دائِماً، هَكَذا سَنُطِيعُكَ. فَلِيَكُنْ إلهُكَ مَعَكَ كَما كانَ مَعَ مُوسَى.
18 A hakoa ko wai te tangata e tutu ki tau whakahau, e kore hoki e rongo ki au kupu, ki nga mea katoa e whakahau ai koe ki a ia, me whakamate: ko koe ia kia kaha, kia maia.
كُلُّ مَنْ يَعْصَى أمْرَكَ وَلا يُطِيعُ كَلامَكَ مَهْما كانَ، فَإنَّهُ يُقتَلُ. تَقَوَّ وَتَشَجَّعْ.»